Oblievačka a šibačka ako pohanské zvyky z pred čias kresťanstva
Kresťanstvo vs. Pohanstvo
Oblievačka a šibačka ako pohanské zvyky z pred čias kresťanstva
Kňaz Ján Buc
Nie je Veľká noc tak trochu zvláštny sviatok? Na jednej strane šibačky a oblievačky, na druhej strane zmŕtvychvstanie Ježiša.
Máte pravdu, je to celé trochu zvláštne. Ide totiž vlastne o mix troch rôznych vecí. Jednou je židovský pesach – slávenie prechodu z egyptského zajatia do zasľúbenej zeme – ktorý sa vďaka Ježišovi preklopil do kresťanskej tradície. Tým, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, vlastne akoby otvoril bránu do večnosti, do novej slobody, takže tiež ide o akýsi prechod.
A do toho sa miešajú pohanské sviatky jari...
Áno, zobúdzanie sa prírody a k tomu rituály oblievania a šibania. Podľa tých pohanských zvykov to má ženám pomáhať k sviežosti a plodnosti. Už som počul aj také názory, že na Veľkú noc sa preto oblieva a šibe, lebo ženy, ktoré začali medzi Židmi ohlasovať, že Ježiš vstal z mŕtvych, rozháňali vodou a šibaním. Ale to asi len niekto chcel túto tradíciu za každú cenu pokresťančiť. (smiech)
- Šibačka a oblievačka: V knihe Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch o týchto zvykoch čítame: „Pôvod šibačky a oblievačky tkvie ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti a dotyk vŕbových prútikov so ženským telom znamenal odovzdanie plodivej sily.“ Z Malej encyklopédie Slovenska sa dozvedáme, že svieže prúty, ktorými sa šibalo, „mali podľa ľudových predstáv zahnať zlé sily a preniesť na človeka svoju sviežosť, rast, plodnosť“. Oblievaniu sa zas „oddávna pripisovala magická očistná funkcia“.
Tretím sviatkom bola slávnosť-veselosť vody – ktorá sa slávila v prvé jarné dni. Z nej nám zostala šibačka a oblievačka, niekde čistenie studničiek, potokov, jarné upratovanie. Z iných slovanských krajín poznáme slávnostné sprievody prírodou, vedené mládencom na koni – symbolom a vládcom jari.
zdroj ( https://irsa.blgz.cz/Clanky.html - pozrite o čom celkovo je ta stranka .. )
Polievačka a šibačka majú dievčatám priniesť zdravie, šikovnosť a plodnosť. Sú to tiež pohanské zvyky, ktoré pochádzajú z predkresťanského obdobia. Ján Kollár (1973-1852) v Narodných Spievankách napísal, že “oblievačka je pohanskoslovanský pozostatok, ktorého cieľ a význam nevieme.” Je to pozostatok starých magických obradov, ktoré malý zabezpečiť hojnosť vlahy pre pôdu.
( https://mare.sk/velka-noc-pascha-stastna-nova-jar-eostre/ )