Judáš Iškariotsky v pekle

21.07.2014 23:24

“… Tak ten (Judáš), kto bol vrahom svojho Stvoriteľa (Ježiša), stal sa vrahom tiež seba samého (samovražda). To sa stalo v PIATOK o 12 hod., 3 hod. pred smrťou nášho Spasiteľa. ”

Viac tu: http://okultizmus-satanizmus.webnode.sk/kto-je-v-pekle-/

"Kým som bol s nimi, ja som ich zachovával v tvojom mene, ktoré si mi dal. Ochránil som ich a nikto z nich sa nestratil, iba *SYN *ZATRATENIA, aby sa splnilo Písmo". (Jn 17 , 12)

*SYN (Judáš)
*ZATRATENIA (Večné zatratenie – peklo)

 

Sk 1,12-26

12 Vtedy sa vrátili do Jeruzalema z hory, ktorá sa volá Olivová a je blízko Jeruzalema, vzdialená toľko, koľko je dovolené prejsť v sobotu. 13 Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter a Ján, Jakub a Ondrej, Filip a Tomáš, Bartolomej a Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov. 14 Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi.15 V tých dňoch vstal Peter uprostred bratov - bolo tam zhromaždených asi stodvadsať ľudí - a povedal: 16"Bratia, muselo sa splniť Písmo, kde predpovedal Duch Svätý ústami Dávida o Judášovi, ktorý bol vodcom tých, čo zajali Ježiša; 17 patril do nášho počtu a dostal podiel na tej istej službe. 18 On nadobudol pole z odmeny za neprávosť. Spadol dolu, rozpukol sa a vyšli z neho všetky vnútornosti. 19 Dozvedeli sa o tom všetci obyvatelia Jeruzalema, a preto pole nazvali vo svojej reči Akeldamach, to znamená Pole krvi. 20 Lebo v knihe Žalmov je napísané: "Jeho príbytok nech spustne a nech niet nikoho, kto by v ňom býval," a: "Jeho úrad nech prevezme iný." 21 Treba teda, aby sa z týchto mužov, čo boli s nami celý čas, keď medzi nami žil Pán Ježiš, 22 počnúc Jánovým krstom až do dňa, keď bol od nás vzatý, aby sa jeden z nich stal s nami svedkom jeho zmŕtvychvstania." 23 A tak postavili dvoch: Jozefa, ktorý sa volal Barsabáš, s prímením Justus, a Mateja. 24 A modlili sa: "Pane, ty poznáš srdcia všetkých ľudí; ukáž, ktorého z týchto dvoch si si vyvolil, 25 aby zaujal miesto v tejto službe a apoštoláte, ktorým sa Judáš spreneveril, aby odišiel na svoje miesto. 26 Potom im dali lósy a lós padol na Mateja. I pripočítali ho k jedenástim apoštolom.

...

knihy.dominikani.sk/c/hlavna_biblio

smer,1948/3
Dr. Jozef L i g o š.:Myšlienky na rozjímanie.

...

Zelený štvrtok.
Deň lásky božej i deň smútku, ako vie človek na túto lásku reagovať.
1. Deň Lásky božej. Miloval ľudí cez celých triatridsať rokov svojho pozemského života, ale pri poslednej večeri nastalo jej najväčšie vzbĺknutie. Nikdy nebudem môcť celkom pochopiť eucharistickú pieseň lásky, ktorej obsah Ján shrnul a vyjadril prostými, ale tajomnými slovami: „Ježiš vedel, že mu prišla hodina odísť z tohto sveta k Otcovi, a keďže miloval svojich, ktorí boli na tomto svete, až do konca preukazoval im svoju lásku." ,,Až do konca" podľa výkladu svätého Tomáša znamená: až po najkrajnejšie možnosti, až na najvyšší stupeň lásky. Tak smýšľajú aj: svätý Bernard: „Eucharistia je láska všetkých lások"; svätý Vavrinec Justiniáni: „Videli sme, ako Boh, múdrosť sama, sa stal z nesmiernej lásky pochábeľom"; svätý Augustín: „Nezdá sa bláznovstvom povedať: Jedzte moje telo a pite moju krv?"; svätá Mária Magdaléna z Pazzi: „Ježiš, si bláznom láskou. Hovorím to a budem vždy opakovať: v láske si bláznom".
2. Deň smútku nad tým, ako človek vie reagovať na božiu lásku. Kristus apoštolom i celému svetu dáva najväčší prejav svojej lásky: Eucharistiu. Tvorovi umýva nohy. Tak zdôrazňuje: „Ja som vinič, vy ste ratolesti…, ako mňa miloval Otec, tak aj ja som vás miloval… Ostaňte v mojej láske." A ako na to človek reaguje? V tom čase sa apoštolovia hádajú medzi sebou, kto je z nich väčší. Dôležitejšieho nemajú cestou na Olivetskú horu len týmto problémom sa zapodievať! Vtedy, keď ich Majster z lásky k nim ide na smrť! Všetci bez rozdielu spia pri krvou sa potiacom Majstrovi. I Ján! Judáš, jeden z jeho najbližších, ho bozkom zrádza. Kým on vo večeradle hovorí: „Túžobne som si žiadal", zatiaľ veľrada, veľkňaz na čele s apoštolom Ježišovým volajú: „Túžobne sme nenávideli".
Toho istého naladenia je aj svätá omša:
Introit: „Kiežby som sa ničím iným nechválil ako krížom Pána nášho Ježiša Krista." Chváliť sa! A v kríži!
Orácia: „Bože, od ktorého Judáš dostal trest za svoju vinu a lotor odmenu..." Odmena a trest z tej istej ruky.
Epištola: „Pán Ježiš v ten večer, keď bol zradený, vzal chlieb, a keď vykonal modlitby dobrorečenia, lámal ho a povedal: Vezmite a jedzte. Toto je telo moje." Zázrak lásky svojej odbavuje v noci, v ktorej zradí ho ten, pre ktorého tento zázrak robí!
Evanjelium: „Kedže miloval svojich, ktorí boli na tomto svete, až do konca im preukazoval svoju lásku." A hneď za tým: „Večerali a čert už bol vnukol do srdca Judášovi, aby ho zradil." Kto pochopí tie hrozné protivy?
3. Ako ja prežijem tento deň? V deň, v ktorý mi Ježiš prejavil lásku až k „šialenstvu", musím sa skontrolovať, ako reagujem na tento prejav lásky. Aký je môj pomer k Eucharístii? Mnohí svätí na tento prejav tiež odpovedali láskou až k „šialenstvu". Tak Gemma Galgani: Neviem, ako je to, že ľudia, ktorí sú tak blízko Ježišovi, nezhoria na popol. Mne sa vidí, že keby som mala stáť v takej blízkostí štvrťhodinu, ostala by zo mňa len kôpka popola. Svätý Alojz mal prácu. Pri nej mal prejsť popred svätostánok. Sľuboval, že si pred svätostánkom hned kľakne a odíde. Nemohol sa však zdvihnúť. Práve tak aj brat Gerard. Je pred svätostánkom ako prikovaný, že musí prosiť: Môj Ježišu, mám prácu, prosím ťa, pusť ma, pusť ma! Až vtedy ho Ježiš pustil.
Kde som ja od toho?
A potom prežijem tento deň i smútkom nad tým, že iste i ja vo svojom živote — a možno neraz — som sa dopustil toho, pred čím tak svätý Pavol vystríha. Že som vinný tela a krvi Kristovej. Že som si jedol a pil súd. Kde by som bol, keby Ježiš bol so mnou tak chytro skoncoval ako s Judášom? Prežijem tento deň i smútkom nad hriechmi iných oproti tomuto zázraku lásky božej, oproti Eucharistii.

...

Sv. Alfons Liguori: O pekelných trestech (6)

www.lumendelumine.cz/index.php

A jak dlouho bude trvat toto jejich neštěstí? Navždy navždy. Vypráví se v Duchovních cvičeních od P. Segneriho, že v Římě byl vymítán jeden ďábel, který přebýval v posedlém. Na otázku, jak dlouho musí být v pekle, udeřil rukou do židle a vzkřikl: „Navždy navždy!“ Byla to taková hrůza, že mnoho mladých lidí z Římského semináře, kteří byli přítomni, vykonalo generální zpověď a změnilo zcela svůj život jen kvůli dvěma slovům: Navždy, navždy. Ubohý Jidáš! Již uplynulo tisíc šest set let, která tráví v pekle, a jeho peklo je stále jen na samém začátku. Ubohý Kain! Je již v plamenech 5700 let a peklo je stále na svém začátku. Jiného démona se zeptali, kdy se dostal do pekla: Včera. Jak to, včera, nešel jsi do pekla před více než 5 000 lety? Odpověděl znovu: Kdybyste věděli, co to znamená věčnost, věděli byste, že pět tisíc let je proti věčnosti pouhý okamžik. Kdyby anděl řekl zatracenému: Vyjdeš z pekla, až uplyne tolik století, kolik je všech kapek vody, kolik je listů na stromech, kolik je písku v moři, jásal by více než žebrák, který se dověděl, že se stal králem. Protože po uplynutí všech těchto staletí, by věci nebyly stále na začátku. Každý odsouzený by rád udělal s Bohem tuto dohodu: Pane, znásob moje utrpení, jak chceš, ale urči mu konec, a budu spokojen. Ale ne. Tento konec nikdy nebude, Boží trouba netroubí v pekle nic jiného než: navždy, navždy, navždy.

...

Drahá dcero, důvodem této druhé obžaloby je skutečnost, že člověk dojde na samu hranici života, odkud není návratu, protože nadchází smrt, a tehdy ho začíná hryzat svědomí - už jsem ti pověděl, jak se zaslepil svou nadměrnou sebeláskou - a nyní, tváří v tvář smrti, kdy už není úniku z mých rukou, začíná prohlédat, a proto přísně obžalovává sám sebe, neboť chápe, že do tak hrozné bídy upadl svou vinou. Kdyby duše v ten okamžik měla dost světla, aby poznala sama sebe a litovala své viny, nejen pro pekelný trest, který ji za vinu čeká, ale protože urazila mne, nejvyšší a věčnou Dobrotivost, ještě by nalezla milosrdenství. Ale když duše překročí hranice života bez světla víry, zůstane sama s červem hryzajícím její svědomí a nemá naději pramenící z Krve. Nebo když se trápí více svou budoucí újmou než urážkou, kterou mi způsobila, dojde věčného zatracení. Tehdy je přísně obžalována mou spravedlností ze své nespravedlnosti a nespravedlivých soudů. A není obžalována z nespravedlnosti a z nespravedlivých soudů, kterých se dopustila obecně za celý svůj život, ale mnohem přísněji bude obžalována z nespravedlnosti a ze soudu, kterých se dopustila v posledním okamžiku života, když považovala svou bídu za větší než mé milosrdenství. Toto je hřích, který nelze odpustit ani v životě, ani po smrti, protože jím člověk odmítá a znevažuje mé milosrdenství. Proto je tento hřích v mých očích těžší než všechny ostatní hříchy, kterých se kdy mohl člověk dopustit. To vysvětluje, proč mě více mrzelo Jidášovo zoufalství a proč bylo pro mého Syna horší než sama zrada. Tak jsou z nespravedlivého soudu obžalováni ti lidé, kteří považují svůj hřích za větší, než je mé milosrdenství, a proto jsou trestáni spolu se zlými duchy a spolu s nimi jsou navěky odsouzeni k utrpení.

Svatá Kateřina Sienská - Dialog s Boží prozřetelností © první vydání Krystal OP 1998 s. 59

***


Mária z Agredy ( Mystické Mesto Božie III. Prebodnutie str. 176 )


Judáš podľahol tomuto hroznému pokušeniu, vybehol z mesta a obesil sa na suchom figovom strome Mt 27, 5). Tak ten, kto bol vrahom svojho Stvoriteľa, stal sa vrahom tiež seba samého. To sa stalo v piatok o dvanástej hodine, tri hodiny pred smrť ou nášho Spasiteľa. Nepatrilo by sa, aby dokončenie nášho vykúpenia stalo sa časove príliš blízke s ohavným koncom zradného učeníka, ktorý svojho Majstra tak veľmi nenávidel.


538. Diabli ihneď popadli Judášovu dušu a priviedli ju do pekla. Keď visel na strome, pukol mu život a vyšli z neho všetky vnútornosti (Sk 1, 18). Všetci, ktorí videli tento hrozný trest neverného a zlomyseľného učeníka za jeho zradu, boli naplnení úžasom a hrôzou. Telo viselo na strome po tri dni vystavené zrakom verejnosti. Židia sa v tom čase pokúšali sňať ho zo stromu a tajne pochovať, lebo pohľad na neho spôsoboval veľkú hanbu farizejom a kňazom, ktorí nemohli poprieť také svedectvo jeho zloby. Ale všetky pokusy odpútať Judášovo telo od stromu a odvliecť ho boli márne, telo ostalo v takom stave po tri dni; až po uplynutí troch dní, podľa dopustenia božskej spravodlivosti, diabli sami strhli jeho telo zo stromu a priniesli ho k jeho duši, aby spolu s ňou trpelo večný trest v najhlbšej pekelnej priepasti. Pretože to, čo som mohla poznať o bolestiach a trestoch Judášových si zaslúži pozornosť budiacu hrôzu, podľa príkazu, ktorý som dostala, zdelím, čo mi o tom bolo zjavené. Medzi temnými priepasťami pekelných žalárov bola jedna veľmi veľká priepasť , zariadená pre oveľa hroznejšie muky, než ostatné, a tá bola doteraz prázdna. Diabli do nej nemohli uvrhnúť žiadnu dušu, hoci už od dôb Kainových ich mnohokrát pobádala ich ukrutnosť, aby sa o to pokúsili. Celé peklo žaslo nad nezdarom tých pokusov, lebo nevedeli, aké tajomstvo sa v tom skrýva. Až keď prišla duša Judáša, tú sa im tam hneď podarilo uvrhnúť a pochovať v tomto väzení, v ktorom doteraz nebol žiaden zatratenec. Tajomstvo tejto priepasti bolo, že tie väčšie muky a pálčivejšie pekelné plamene boli od stvorenia sveta určené pre tých, ktorí po prijatí krstu sami zavinia svoje zatratenie zanedbávaním svätých sviatostí, že nedbajú na učenie a nevenujú pozornosť umučeniu a smrti nášho Spasiteľa a nedbajú o príhovor Jeho najsvätejšej Matky. Pretože Judáš bol prvý, ktorý sa tak neobyčajne podieľal na týchto milostiach, ale tak hrozne ich zneužil, preto bol prvý, ktorý bol uvrhnutý do toho miesta muk,. pripraveného pre neho a tých, ktorí sa mu podobajú a ho nasledujú.